Racial Loyalty 11 – Apríl 1984/11
A.C.
Nasleduj Svoj Sen - Ako Si Efektívne Užiť Blahobyt
Ak To Funguje, Rob To Tak Aj Ty
Lekcie z Egyptu a Ich Využitie v Súčasnosti
Nasleduj Svoj Sen - Ako Si Efektívne Užiť
Blahobyt
Nedávno mi kamarát povedal, že
jeho (kresťanský) kňaz prišiel s kázňou "Ako efektívne
zhrešiť". Pohoršil ma už názov a aj keď ani netušil o čom
kázeň je, tušil som, že by mohlo ísť o návrh ako si "hriech",
keď už k nemu dôjde, užiť a získať z neho čo najviac. Ak by
tomu bolo tak, bolo by to pochopiteľné. My vo Hnutí Kreativity
by sme mohli prísť s návrhom ako čo najefektívnejšie navŕšiť
svoj finančný kapitál. Už na začiatku by nás naši čitatelia
prerušili slovami "Bohatstvo? Aké bohatstvo? Ja nijaké
nemám."
No, mám na mysli celkové bohatstvo
Bielej Rasy, a hoci je náš finančný kapitál prevýšený kapitálom
parazitických Židov (aj to len preto, že im to dovolíme) a sme
v mnohých veciach tou najbohatšou rasou na svete. Potencionálne
by sme mohli vlastniť všetko, a po práve by sme aj mali. No
my máme obrovské množstvo fyzického a finančného kapitálu. Aj
v našej rase je mnoho finančných gigantov. Vymenujem len zopár:
Huntovci z Texasu; Fordovci z Detroitu; nebohý Howard Hughes;
Coorovci z Colorada; nebohý J. Paul Getty; DuPontovci z Delaware;
Rockefellerovci z New Yorku a inde (nie, nie sú to Židia, len
židovské figúrky); Astorovci a Vanderbiltovci, ktorí aj po ôsmich
či deviatich generáciách roztopašného míňania stále vlastnia
obrovské bohatstvo; potom sú tu MacArthurovci z ktorých jeden
vlastní MacArthurove mlieko, a druhý je nebohý poisťovací magnát,
John MacArthur, ktorého som osobne stretol a márne sa ho pokúšal
zapojiť do našej veci ešte pred jeho skonom v 82 rokoch. Zanechal
bohatstvo vyše miliardy. Potom je tu ešte miliardársky lodný
magnát K. Ludwig, ktorého majetok sa odhaduje na miliardy.
Top je len zopár známejších verejných
postáv, ktorí sú Bieli a ktorých bohatstvo sa pohybuje v kategórii
od miliónov po miliardy. Dobrou správou je, že ktorýkoľvek z
nich by ľahko financovať Hnutie Kreativity dostatočne po roky
a navždy zlomiť židovské zovretie Bielej Rasy.
Je to veľmi povzbudivá myšlienka
a hneď ako nájdeme Veľkého Bieleho Promotéra (pozrite si RACIAL
LOYALTY X), skôr či neskôr nájdeme aj Veľkého Bieleho "Anjela".
Je tu aj mnoho Bielych milionárov v 100 miliónovej kategórii,
ktorých som nespomenul, a ktorí nie sú verejnosti až tak známi.
Opakujem, je ich mnoho. Aby som ešte pridal k spomenutým, existuje
mnoho Bielych boháčov, ktorí zarobili multi-miliónové bohatstvo
v elektronike, počítačoch, pive (August Busch), stavaní (George
Steinbrenner), nehnuteľnostiach (MacArthur), poistení a v mnohých
iných oblastiach. Ako som už povedal v RACIAL LOYALTY IX, nie
sme bezmocní. Bohatstvo môže byť pri správnom využití mocou.
Hlavným cieľom tohto článku je fakt, že sme nevyužívali svoje
bohatstvo efektívne. Naopak, hlúpo sme ho premárnili, dokonca
roztopašne a nie v prospech Bielej Rasy, no skôr na pomoc našim
najzradnejším nepriateľom, ktorých šialeným posadnutím je zničenie
Bielej Rasy.
Objektom tejto rozpravy je dôsledne
analyzovať túto zvláštnu situáciu a navrhnúť zmysluplný a konštruktívny
kurz akým ísť a čo najefektívnejšie využiť bohatstvo Bielej
Rasy, ktoré bude slúžiť našim najlepším záujmom. Chceme prelomiť
židovské zovretie Bielej Rasy, nezáležiac na cene, a opäť sa
stať pánmi svojho osudu. Kľúč k riešeniu je vecou postoja. V
tejto veci bola Biela Rasa ťahaná za nos svojim najdeštruktívnejším
nepriateľom, pirátskym Židom. Aby sme problém vyriešili, musíme
najmä zmeniť postoj Bieleho Človeka k peniazom a bohatstvu.
Musíme zničiť židovský postoj, že bohatstvo je konečným cieľom,
tým, že je len mocným prostriedkom. Práve konečný cieľ, ktorému
bude bohatstvo slúžiť si musíme vyjasniť.
Tu ma napadol príbeh, ktorý mi
povedal otec asi pred 50 rokmi. Je tak starý, že som zabudol
detaily, no nie jeho podstatu. Ak mi dobre slúži pamäť, bol
o systéme akým Briti v Indii chytali divé opice, keď viditeľne
ukladali nástrahy do diery.
Ponad túto dieru dali bariéru s
dierami dosť veľkými aby cez ne mohla opica prestrčiť ruku a
uchopiť návnadu. No keď opica chytila napr. orech, nemohla už
zovretú päsť prestrčiť dierou von. Samozrejme opica mohla nástrahu
pustiť a odísť bez nej. No buď boli také hlúpe, alebo nenásytné,
že tak neurobili. Nakoniec neprišli len o orech, ale aj o slobodu.
Podobne aj dnešný Biely Človek
ej buď hlúpy aby využil svoje bohatstvo pre vlastné najlepšie
záujmy, ale príliš komerčný aby sa ho vzdal, a tak prichádza
aj o bohatstvo, aj o slobodu. Mrhá a ničí svoje bohatstvo a
moc bláznivo a roztopašne. Je to veľká pohroma a draho za to
zaplatíme. Preto chcem nahrnúť niekoľko jednoduchých, základných
smerníc, čo môže jednotlivec spraviť, či už je jeho bohatstvo
obrovské alebo malé.
RADA I.: Uvedomte si, že peniaze
sú moc. Sú prostriedkom a nie koncom. ROZHODNI SA ČO CHCEŠ TÝM
ČO MÁŠ DOSIAHNUŤ. Je to prvý a dôležitý krok.
RADA II.: Nehromaď svoje peniaze
pre dedičov. Miň ich na svoje najtúžobnejšie ciele (nech sú
akékoľvek) kým žiješ. Najideálnejšou (no asi nedostupnou) by
bola situácia vlastniť miliardy, a náhle zomrieť potom čo ich
minieš na ciele, ktoré boli pre teba za života najdôležitejšie.
( To mi pripomína vtip o poslednej vôli bohatého strýka, v ktorej
stálo: "Ja, John Smith, som so zdravou mysľou a telom minul
do posledného haliera všetko, kým som žil.)
Tieto smernice sú jednoduché ako
abeceda, no sú veľmi dôležité a chcem tu citovať pár príkladov
o ľuďoch, ktorí boli finančnými géniami, vysoko inteligentní,
no keď došlo k využitiu ich obrovského bohatstva efektívne,
boli hlúpy ako neviem čo.
Prípad A. HENRY FORD. Ako všetci
vieme, starý Henry bol technický a finančný génius. Zanechal
niekoľko miliardový majetok, z ktorého väčšina išlo do Fordovej
nadácie. Plánoval jeho využitie na filantropické účely, ktoré
nie sú veľmi jasné. Len málo si uvedomoval, že po jeho smrti
toto veľké bohatstvo bude využité na zničenie všetkých princípov
za ktoré stál. No história nám ukazuje, že presne to sa stalo.
Zakrátko padol do rúk jeho nepriateľov, Židov, ktorým prudko
oponoval počas väčšiny svojho života. Židia prefíkane využívali
Henryho bohatstvo na propagáciu komunizmu, deštrukciu slobodného
podnikania, na propagáciu miešania rás a skríženia Bielej Rasy,
propagáciu medzinárodných vojen a revolúcií, podporu Izraelu,
spevnenie židovského zovretia, a celkovo vo všetkom čo bolo
Fordovi odporné.
V rokoch 1920 začal odhaľovať židovskú
konšpiráciu, a nielen, že si jej bol vedomý, ale o nej aj mnoho
vedel, a nakoľko na jej skúmanie minul (nejakých) 5 miliónov
dolárov. Ak by v tom pokračoval a využil svoje bohatstvo kým
bol nažive a pri moci, mohol vybudovať Biele rasové hnutie už
pred 50 rokmi. Namiesto toho ustúpil, zameral sa na budovanie
väčšieho a väčšieho bohatstva, len aby mohlo padnúť do rúk jeho
nepriateľov a zničiť všetko za čo stál.
Prípad B. HOWARD HUGHES. Bol nepochybne
technickým a finančným, géniom najväčšieho kalibru. Zanechal
obrovské bohatstvo. Komu? Očividne nezanechal žiadnu poslednú
vôľu, lebo sa o nič a nikoho nestaral natoľko aby zanechal dedičstvo.
Jeho majetok bol minutý na správne poplatky (najviac zarobili
právnici) a nakoniec bolo rozdané žijúcim vzdialeným príbuzným,
ktorí sa oňho tak ako on o nich počas života nestarali.
Užil si svoje bohatstvo počas života?
Určite nie. Povedal, že si ho neužil a ja mu verím. Bol to excentrický
samotár, ktorý behal z hotela do hotela, z krajiny do krajiny.
Nikdy nemal normálny rodinný život, nezanechal ani žiadneho
potomka. Aká to strata! To čo mu chýbalo som opísal v rade I.
nemal v živote účel.
prípad C. Mladému mužovi vo Fort
Lauderdale bolo zanechané dedičstvo starého otca, ktorý ho získal
v poisťovníctve (nie MacArthur). Tento mladý muž, skazený, drzý
a pôžitkársky, sa zamiloval do rýchlych áut, žien, alkoholu
a drog. Zapojil sa do niekoľkých nehôd a prišiel o vodičský
preukaz. Potom za dostal do ďalšej nehody pri ktorej zabil troch
teenagerov, vrátane 16-ročnej dcéry môjho známeho doktora. Po
mnohých právnických bitkách a sporoch so zákonom zomrel na predávkovanie
vo veku 23 rokov. Spravil preňho starý otec zanechaním bohatstva
niečo dobré? Nie. Skôr prispel k zničeniu jeho života.
Prípad D. opäť vo Fort Lauderdale
máme ďalší prípad podobný tomu uvedenému. Týka sa syna nábytkárskeho
magnáta s majetkom desiatok miliónov. Synov život sa skončil
v približne rovnakom veku ako v predošlom prípade a podobne
tragiky. Dostal sa do luxusu, stal sa skazeným, arogantným a
neznesiteľne protivným. Vzal si za ženu nádhernú ženu a mali
spolu dve deti, no neboli šťastní. V skutočnosti sa v kuse hádali
a v jednu noc, keď ju chcel zabiť vytiahla pištoľ a zabila ho.
Mal len 25 rokov. Súd ju oslobodil z dôvodu sebaobrany. Spravili
ho peniaze jeho otca šťastným? Očividne nie. V skutočnosti boli
príčinou jeho konca.
Prípad E. TOMMY MANVILLE. Okrem
mladšej generácie snáď každý počul o Tommym Manvillovi, ktorý
zdedil azbestový majetok firmy Johns-Manville. Najzaujímavejšie
na Tommym je, že mal 12 žien. Viedol bezvýznamný, nestály a
roztopašný život. bo šťastný? Neviem to iste, no pochybujem.
Skôr predkladám, že o sebe mal nízky názor. Prinieslo mu dedičstvo
šťastie alebo podkopalo jeho schopnosť stať sa mužom s účelom
a cieľom? Povedal by som, že to prispelo k tomu, že sa stal
vyvrheľom a celom to zničilo jeho sebaúctu.
Máme už dosť prípadov z histórie
aby sme mohli prísť s nejakým zmysluplným záverom.
I. Peniaze nerobia človeka šťastným.
II. Podpora mladých ľudí a privedenie
ich do luxusu je kontra-produktívne a obyčajne narušuje prirodzenú
cestu vývoja a budovania si charakteru a sebadôvery. Tu chcem
dodať, že sebaúcta a sebadôvera sú veľmi dôležité.
III. Jednotlivci, ktorí radšej
dedia než sami zarobia sú obyčajne neschopní zaobchádzať s peniazmi,
riadiť svoje veci a viesť zmysluplný život.
IV. Ako v Prírode, večný boj je
základom života, a obrať niekoho deti o tento boj znamená seriózne
podkopanie ich budúcej schopnosti vyrovnať sa so životom ako
takým.
Tieto body môžeme sumarizovať do:
RADA III: zanechanie svojich úspor
deťom nemusí byť konštruktívnym rozhodnutím, či už z ich, alebo
z vášho uhlu pohľadu.
No pohnime sa z negatív k pozitívam.
Mojim zistením je, že ak dáte svojim deťom všetok luxus a dáte
im do úst striebornú lyžicu, nemusí ich to bezpodmienečne spraviť
šťastnými, ale môže to byť ich záhubou. Tým ich pripravujete
o najdôležitejšiu lekciu života: boj a ťažkosti robia muža,
a ženu.
Ak som sa v živote niečo naučil
tak je to toto: radšej by som bol v mladosti chudobný a v starobe
bohatý než naopak. V skutočnosti, ďakujem šťastiu, že som prvých
tridsať rokov bol chudobný ako kostolná myš. No akokoľvek, nikdy
som sa necítil zanedbaný, alebo v núdzi. Na vlastných nohách
som už od 19-tich rokov a keď môj otec zomrel, nezanechal mi
nič. Ja som sa však rozhodol dokončiť školu a ísť vlastnou cestou.
V 30-tich rokoch som sa rozhodol pustiť sa do biznisu a aj keď
bola cesta tvrdá, odvtedy som sa len šplhal hore. Už nikdy som
nebol na hranici chudoby. Ďalšie zistenie. Radšej by som bol
bohatý, než chudobný. Nie preto, že by som chcel žiť v luxuse,
ale dovoľuje mi to robiť čo chcem. V tomto bode to čo chcem
vo svojom živote robiť, je pracovať pre prežitie, expanziu a
pokrok Bielej Rasy. V tom leží moje uspokojenie, celý účel môjho
života.
Opakujem – peniaze sú moc. Obrovské
bohatstvo je veľa moci. Bezcieľne ho premrhať, tak ako to robí
väčšina našich Bielych Rasových Druhov, je zločinom. Ďalšou
otázkou, ktorú chceme prebrať, je finančné zabezpečenie svojich
detí. Zanechanie im svojich celoživotných úsporou im môže spôsobiť
viac škody než úžitku. Je to dôležitá otázka a nie je ľahké
na ňu odpovedať. Preto radšej odcitujem ďalší príbeh.
Prípad F. mám dobrého priateľa,
ktorý ma teraz 70 rokov. Má leukémiu a počíta, že tu už nebude
dlho. Celý život tvrdo opracoval, pokúšajúc sa dať rodine, krajine
to najlepšie, a to kvôli vlastnému svedomiu a sebaúcte. Je to
príkladný občan a svojej krajiny, hrdo slúžil i v druhej svetovej
vojne. Má troch inteligentných synov a dal im to najlepšie vzdelanie.
Všetci traja majú vysokoškolské tituly (jeden je bakalár, jeden
magister a jeden Ph.D.). ako šli roky, uvedomil si židovskú
konšpiráciu a pochopil (príliš neskoro), že bojoval na nesprávnej
strane, v prospech Židov a na škodu Bielej Rasy. Dnes cíti,
že bol krajinou, pre ktorú tak hrdo bojoval, zradený.
Jeho synovia sú odborníci s vlastnými
rodinami, no naprogramovaní pro-židovskou univerzitou (Berkeley)
s ním dnes totálne filozoficky nesúhlasia a nechápu tomu, čo
sa to tu deje. Politicky a rasovo sú od otca, ktorý obetoval
tak veľa aby im dal "vzdelanie", na míle vzdialený.
V zúfalstve sa a opýtal, "Pre čo mám bojovať keď aj vlastné
deti sú mi vzdialené a stoja na strane nepriateľa?" Je
to ťažká otázka, no pre ostatných rodičov tu existuje odpoveď.
Mojou odpoveďou ej: radšej než poslanie svojich detí do nejakých
pro-židovských škôl aby sa stali nepriateľmi Bielej Rasy, tie
peniaze je lepšie minúť na budúcnosť Bielej Rasy. Koniec koncov,
akú budúcnosť môžu mať vaše deti v opancierovaných Židmi ovládaných
krajinách, hoci im zanecháte aj milióny. Odpoveď je žiadnu.
V skutočnosti, keď Castro zavládol na Kube, boháči skončili
ako umývači riadu v židovských hoteloch na Miami Beach. A to
boli tí šťastnejší. Ostatní boli postavení k múru. Takže mojou
ďalšou radou je:
RADA IV: Najefektívnejšie zužitkovanie
vášho bohatstva je investícia do budúcnosti vlastnej rasy. Ako
to spraviť? Rovnako ako to robia Židia. Je pravdou, že dávajú
Gojimom toľko odmeny koľko si zaslúži, no aj tak sa im ti vypláca,
nakoľko veria, že im to pomôže propagovať prežitie, expanziu
a pokrok ich vlastnej rasy. Rothschildovci minuli stovky vlastných
miliónov na založenie štátu Izrael. Jacob Schiff zo spoločnosti
Kuhn, Loeb a Co. minul 20 miliónov dolárov na vycvičenie Trotského
a 3000 hrdlorezov a ich vyslanie do Ruska v roku 1917 aby tam
zvrhli cára a nastolili židovský komunizmus. Rosenwaldovci míňali
a stále míňajú desiatky miliónov na propagáciu miešania rás.
Toto všetko a ešte omnoho viac sa deje v prospech židovskej
rasy, miliónmi Židov.
Prečo nemôže robiť Biela Rasa to
isté? Koniec koncov, žiadny Biely Rasový Druh nemôže rozumne
minúť niekoľko miliónov na seba a vlastnú rodinu. Míňajú to
len na jedlo, šaty a udržiavanie niekoľko izbového domu. Hocikto
kto má 100 miliónov by kľudne mohol dať 95 Bielej Rase a aj
tak v pohodlí žiť spokojný život. Zvyšok je aj ak len cifrou
na papieri a nič preňho nerobí, len posilňuje jeho ego. Či už
to tak je alebo nie, ak Biela Rasa padne (k čomu dnes smeruje)
najbohatší padnú prví. Zvláštne je, že práve bohatí majú pri
zničení Bielej Rasy najviac čo stratiť a najmenej ak venujú
čo i len časť svojich peňazí boju Bielej Rasy. Práve oni nechcú
počuť realitu. No skôr či neskôr sa určite dostaneme k niekomu
kto chce vidieť svetlo. Musíme sa uistiť, že to tak bude.
Medzitým, sú milióny Bielych Rasových
Druhov strednej triedy alebo ešte v nižšej finančnej triede,
ktorí sú našimi najvernejšími podporovateľmi. Voláme ich ešte
silnejšie!
Ak toto znie ako volanie na podporu
KREATIVITY, tak mate priatelia pravdu. Žiadame vašu podporu
a potrebujeme všetku, ktorú len môžeme dostať. No chcem ešte
dodať, že uvedené rady platia nech sa už rozhodnete pre ktorékoľvek
Biele rasové hnutie. Platia aj ak nechcete podporiť žiadne a
vašim vysnívaným cieľom je minúť peniaze na víno, ženy a hudbu,
hlavné je minúť ich kým žijete. Nehromaďte peniaze pre dedičov,
alebo kohokoľvek. V prvom rade, dedičia si ich možno ani nezasluhujú,
ani necenia, a v druhom rade, nemôžete si ich vziať so sebou.
V skutočnosti za pár rokov nebudú vám, vašej rodine, alebo komukoľvek
k ničomu. Pamätajte, Kuba, atď. Takže ich použite teraz a efektívne.
Na záver chcem v skratke zopakovať:
I. Rozhodnite sa čo je pre vás
vo vašom živte najdôležitejšie.
II. Nehromaďte bohatstvo pre dedičov.
Miňte ho na svoje vytúžené ciele kým žijete, kým ho ovládate.
III. Zanechanie peňazí svojim deťom
nemusí byť ani pre vás ani pre nich tým najlepším rozhodnutím.
IV. Najlepšia investícia je do
vlastnej rasy. Pamätajte – peniaze sú moc. Peniaze sú silou
ktorá vám umožní ísť za svojim snom. Nenechajte nejakého podliaka
aby vám váš sen vyhovoril, alebo vzal. Vy ste to zarobil, takže
vám náleží aj právo minúť ich ako chcete.
Spravte čo chcete kým máte nad
svojimi peniazmi kontrolu. Nemôžete si ich vziať si sebou po
smrti, no Židia vám ich môžu vziať za života. Preto, vravím:
konajte hneď a využite svoje bohatstvo kým ešte môžete. NASLEDUJTE
SVOJ SEN TERAZ. Nik nevie čo bude zajtra, no investíciou do
Bielej Rasy investujete do najlepšej možnej budúcnosti.
* * * * *
Na Svete Niet Produktívnejšej Skupiny Ako Sú Biely Daňoví Poplatníci
a Žiadna Iná Skupina Nie Je Ani Tak Okrádaná.
* * * * *
Hnutie Kreativity Nemá Najmenší Záujem v Zachraňovaní a Povzbudzovaní
"ĽUDSTVA", Všetkých Negrov, Špiny a Parazitov. Našim
Jediným Cieľom Je: Prežitie Expanzia a Pokrok Bielej Rasy.
* * * * *
Lejte Peniaze Späť Do Svojej Rasy. Je To Najlepšia Investícia
Akú Môžete Pre Svoju Budúcnosť a Budúcnosť Svojich Detí Spraviť.
hore,
články RL obsah
----------------------------------------------------------------------------
Ak To
Funguje, Rob To Tak Aj Ty
Minulý týždeň som dostal list od mladíka z Južnej Floridy, ktorý
napísal list vydavateľovi novín v jeho bydlisku. Jeho list vyšiel
v rubrike Urážky a Dotazy. V rovnaký deň ako som dostal jeho
list mi prišli i tri rôzne objednávky na knihu Večné Náboženstvo
Prírody, každá so šekom. Každý ďalší deň som dostával aspoň
jednu objednávku denne, celkovo jedenásť. Tu je text článku
poslaného vydavateľovi novín:
Istú dobu som bol zmätený prečo
je kresťanstvo také rozdelené do toľkých častí (denominácií).
Jednotlivými rozpormi medzi jednotlivými denomináciami som bol
i samozrejme pohoršený.
Vravím bol som, lebo som objavil
jednu knihu, ktorá celú túto pomätenú situáciu vysvetľuje lepšie
než tisíce Jerry Falwellov môže kedy dúfať.
Vo vašich novinách sa objavilo
v minulosti niekoľko názvov náboženských kníh, (o to tu nejde)
a tak dúfam, že spomeniete i moju obľúbenú knihu.
Jej názov je "Večné Náboženstvo
Prírody". Je založená na Zákonoch Prírody, faktoch, nie
výmysloch, a logike, nie strachu. Táto kniha nie je určená ľuďom,
ktorí sú spokojný s poverčivosťou, duchmi a hrozbami pekelného
ohňa, či zatratenia. Je pre tých, ktorí sa odmietajú zaradiť
do radu a skloniť sa.
Hnutie Kreativity nie je kult.
Je to len stroj na propagáciu konkrétnych informácií. Kniha
je skutočným šokom, a nie pre citlivky.
ADRIAN ARCAND
Veríme, že je to dobrý modelový
list a čo je dôležitejšie, v kontaktovaní a privádzaní nových
ľudí do hnutia je i efektívny. A preto vravíme – ak to funguje
pre niekoho iného, prečo to nepoužiť i u vás?
Vlastne je pravý čas na prediskutovanie
tohto problému, kedy inokedy bude lepší čas na vyjasnenie tohto
protichodného zmätku a nonsensu vo vašej mysli? Samozrejme sa
nájdu vydavatelia, ktorí nebudú chcieť vydať cenu, adresu a
názov, no nakoľko sa jedná o náboženský problém, niektorí iste
vydajú.
Takže pracujete na percentách.
Pamätajte, nemusíte napísať len do jedných novín. Môžete takýto
list poslať do 5, 10, alebo 15 rôznych novín po celej zemi.
Tak prečo sa nezapojiť a neposlať
podobný, či presne rovnaký list do novín vo vašom okolí? No
poponáhľajte sa, musíte to urobiť skôr než Židia nariadia svojim
sluhom aby také listy nevydávali.
* * * * *
Len Lepší Ľudia Môžu Vybudovať Lepší Svet. Bez Nezamorenej Bielej
Rasy Je To Nemožné.
* * * * *
Pamätajte Na Alternatívu – Zlomyseľným Posadnutím Židov Je Aby
Sa Nerodili Biele Deti.
Pamätajte - Toto Je Alternatíva Voči KREATIVITE.
hore,
články RL obsah
----------------------------------------------------------------------------
Lekcie
z Egyptu a Ich Využitie v Súčasnosti
História Egyptu je veľmi bohatá
a pokrýva časový úsek dlhší ako pri akejkoľvek inej Bielej civilizácii.
Môžeme sa z nej priučiť ozaj mnoho, stačí len ak budeme mať
oči a uši otvorené a trocha si naostríme vnímavosť. Dlho som
študoval históriu Bielych civilizácií a niektoré z mojich zistení
som uviedol pred rokmi v knihe Večné Náboženstvo Prírody.
Aj keď som počas svojich ciest
navštívil väčšinu miest Bielych civilizácií ako je Rím, Grécko,
Konštantínopol, nikdy som nebol v Egypte. Pochopiteľne som bol
Egyptom kvôli jeho bohatej a dlhej histórii, jeho množstvu archeologických
pamiatok a zachovaných artefaktov, vždy fascinovaný a chcel
sa tam jedného dňa vydať. Jednu jeseň sme sa so ženou rozhodli,
že sa vyberieme do Egypta vo februári. Nakoľko nik nevie čo
príde zajtra, nechceli sme so ženou prepásť takúto príležitosť
a rozhodli sa tam ísť čo najskôr.
A tak sme to 11. februára dokázali.
Zbalili i sme sa vydali sa na relatívne krátky, 10-dňbopvýpobyt
do Egypta. Podrobnosti z tohto výletu vyjdú v ďalšom čísle Racial
Loyalty. Tu chcem analyzovať príbeh Egyptu a získať lekcie,
ktoré sa môžeme od tejto prvej veľkej Bielej civilizácie a jej
pádu priučiť. Ak si objednáte cestu so sprievodcom, získate
nielen sprievodcu od agentúry ale pre lepší biznis niektoré
krajiny vnútia agentúre aj druhého, nakoľko aj oni majú záujem
dostať z turistov aj posledné peniaze. no než opíšem druhého,
lokálneho sprievodcu, opíšem vám najprv toho prvého.
Volal sa Tom. Bol to pekný, dobre
stavaný muž, Švajčiar s nemeckým pôvodom. Samozrejme hovoril
niekoľkými jazykmi. Býval na Floride ale trvalé bydlisko mal
v Španielsku. Bol slobodný, 51 ročný a apolitický ako sa len
dá. Predstavoval perfektného kozmopolitu.
Lokálnym sprievodcom bolo egyptské
dievča menom Shareen. Bola vysoká, dobre stavaná s tmavou pokožkou.
Zdôrazňovala že je napoly Talianka a vyštudovala v Káhirskej
univerzite; taliančina bola jej prvým cudzím jazykom a angličtina
druhým. Neviem ako jej išla taliančin no jej angličtina mal
značné chyby.
Jedna z prvých vecí, ktorú nám
o Egypte povedala a zaujala ma bolo, že aj keď Egypťania vravia
arabsky a je to ich národným jazykom, medzi Egypťanmi a Arabmi
je obrovský rozdiel. Jasne určila rozdiel medzi Egypťanmi arabmi,
pričom vyzdvihla ako majú Egypťania dlhú históriu a kultúru,
a Arabi nie sú nič než divokí, necivilizovaní beduíni z púšte,
ktorých Mohamed spojil a spravil z nich nemilosrdných dobyvateľov.
Potom prešla k zaujímavému pojednaniu o 4000 rokoch egyptskej
histórie pred príchodom Arabov, o rozličných egyptských bohoch,
o dobývaní Alexandra Veľkého, Rimanov; ako bol Egypt obrátený
na novú, kresťanskú vieru a v 4. storočí bola Alexandria nielen
najznámejším centrom kresťanstva ale i kultúry a vzdelania;
ako Arabi prišli v 8. storočí, obsadili Egypt a prekonvertovali
ho na moslimskú vieru silou meča.
Jednu hrozivú a zákernú zmenu vo
vývoji Egypta však Shareen zdá sa ignorovala a to bol rasový
rozpad kedysi hrdého a inteligentného Bieleho Egypta.
Ako každý študent egyptskej histórie
vie, keď Egypťania vybudovali svoju mocnú ríšu a krásnu civilizáciu
asi pred 6300 rokmi, boli unikátnym druhom, najúžasnejšou rasou
nadaných Bielych Ľudí. Ďalej po Níle, na juh od nich boli čierni
Núbijčania. Keď Egypťania rozširovali svoje impérium, bolo nevyhnutné
aby sa dostali do konfrontácie s Núbijčanmi. Samozrejme k tomu
došlo, a ako každá ďalšia Biela civilizácia, aj oni sa na podradných
čiernych Núbijčanov dívali ako skvelý prostriedok lacnej pracovnej
sily. Nielenže ich prijali na prácu ale i do armády. Koniec
sa dal predvídať a ako som vyjadril v knihách Večné Náboženstvo
Prírody i Biblia Bieleho Človeka, keď dôjde ku geografickému
miešaniu rás, nevyhnutne dôjde s postupom času i ku genetickému
miešaniu a opäť nevyhnutne zlé gény zničia gény dobré. Ako výsledok
je dnes priemerný Egypťan krížencom na nízkej úrovni. O tomto
si však viac povieme neskôr.
Ako šiel autobus a Shareen pokračovala
v príbehu Egypta, mysľou som odbočil a premýšľal nad jej pôvodom.
Premýšľal som ako by sama seba identifikovala ak by musela keďže
je spojením starovekého Bieleho Egypťana, čierneho Núbijčana,
beduínskeho Araba, raného Rimana a snáď aj otrokov ktorých Rimania
priniesli do svojho impéria a ktorými zničili svoje gény. Po
kultúrnej a náboženskej strane bola dedičom starovekej egyptskej
kultúry náboženstva (na ktoré sú tak hrdí no z ktorého dnešní
Egypťania nemajú nič); kresťanských Egypťanov ktorí vládli asi
500 rokov a ktorých kostoly, chrámy a kláštory stále stoja;
a nakoniec, moslimskej viery ktorej je oddaná. Ale čo je v skutočnosti?
Má rovnakú dilemu ako všetci miešanci, ktorých predkovia nemravne
a zločinne porušili Zákony Prírody. Nie je ani Biela, ani Núbijčanka,
ani Arabka ani Rimanka. Kultúrna aj nábožensky by mala byť je
vernosť rozdelená medzi egyptských bohov, kresťanstvo, rímsky
katolicizmus a moslimskú vieru. Aké to hanebné dedičstvo jej
kriminálne nezodpovední predkovia priniesli! O koľko Belší a
Krajší Egypt mohol byť dnes ak by pôvodní tvorcovia jeho civilizácie
praktizovali Kreativitu! Kiež by takúto rasovú vieru mali!
Ďalší výrok Shareen, ktorý na mňa
zapôsobil bol politický. Hoci bol náš nemecký sprievodca úplne
apolitický, Shareen bola presný opak. Vyjadrila nasledovný výrok:
"všetkým nám bolo tvrdené, že kráľ Farúk bol naničhodník
a plukovník Násir hrdina, ktorý nás zachránil a dal nám demokraciu
a nezávislosť. Možno za to čo teraz poviem pôjdem do basy ale
mnoho Egypťanov to tak cíti. Fakt je, že za vlády kráľa Farúka
mal Egypt 17 miliónov obyvateľov a väčšina z nich pracovala
na poliach primitívnym spôsobom ktorý mali už po generácie.
To všetko Násir zmenil nasledovaním modernizácie a industrializácie,
dal ľudom hlas, niečo o čom nemali ani poňatia. Dnes má Egypt
47 miliónov obyvateľov. Väčšina z nich sa tlačí v Káhire a Alexandrii,
no pritom sa nemajú lepšie ale horšie, a vďaka podpore zahraničnej
pomoci ktorú dostávame tu máme populačnú explóziu a situáciu
ktorá sa rapídne zhoršuje."
A ozaj je to tak. Káhira, ktorá
má teraz 12 miliónov obyvateľov je vhodná asi pre tak 3 milióny
obyvateľov. Ulice sú preplnené ľuďmi a autami, telefónny systém
je v troskách, všetko drží pohromade len vďaka žuvačkám a lepiacej
páske. Jednou z hlavných príčin populačnej explózie je americká
zahraničná pomoc Egyptu. Egypt, hneď po Izraeli dostáva druhú
najväčšiu porciu zahraničnej pomoci z USA na svete.
Prečo sú USA voči Egyptu také štedré?
Tak najmä ide o úplatok, aby Egypt ostal v mieri so zločineckým
štátom Izrael, opäť na úkor výdajov Bielych daňových poplatníkov.
No nemôže to takto ísť ďalej. Ako povedala Shareen – je to cesta
k záhube. Nárast populácie v Egypte je viac ako milión ročne
a väčšina z nich je v Káhire. Tak ako Mexico city je to len
časovaná bomba.
Keď sme pristáli v Káhire, dobre
som sa na tamojších ľudí pozrel. Boli tmavší než som predpokladal.
Sú to fyzicky úboho vyzerajúci ľudia s tými najhoršími vlastnosťami
krížencov. Ich arabské i Biele črty sú však rozpoznateľné.
Potom sme leteli južne do Asuánu
a Abu Simbel a nakoniec sa i nalodili na príjemnú a kľudnú cestu
po Níle z Asuánu do Luxoru. Veľkým prekvapením pre mňa bolo
zistenie, že ľudia v Káhire boli skôr miešanci, ľudia v Asuáne
a na severe, po pobreží k Luxoru boli úplne čierni negri.
Pozerajúc na brehy Nílu som mal
príležitosť skúmať domorodcov, ich bývanie, ich primitívne spôsoby
obrábania pôdy. Väčšina príbytkov na vidieku (a dokonca aj okolie
Káhiry) je extrémne divoká, vystavaná z primitívnych blatných
tehál, väčšinou dokonca len tŕstie pozlepované blatom. Pôdu
obrábali podobným spôsobom ako pred 2000 rokmi keď ich civilizácia
padla. Často som vídal byvolov zapriahnutých do primitívneho
pluhu nasledovaných chlapíkom v bielych, špinavých šatách. Keď
som ich primitívne bývanie porovnal s úžasnými a grandióznymi
chrámami a budovami vybudovanými ich dávnymi predkami, bol som
v šoku a pýtal sa: ako môže niekto padnúť tak hlboko zo svojej
nádhernej minulosti? To ma privádza k subjektu, ktorý chcem
prediskutovať ako ďalší – staroveké egyptské náboženstvo.
História Egyptu je skvelý príklad
toho o čom píšem v Kréde Kreativity 45 v knihe Biblia Bieleho
Človeka, keď píšem o Poverčivosti a Ľahkovernosti ako o Achillovej
päte Bielej Rasy. Len ťažko nájdete v histórii civilizáciu ktorá
bola tak preplnená bohmi a strašidlami ako starovekí Egypťania.
Báli sa svojich bohov, idealizovali si ich, žiadali ich, modlili
sa k nim. Skrátka to bola tá najmocnejšia sila ovládajúca život
jednotlivca a určujúca smer národa. To ma privádza k niekoľkým
zisteniam:
1. Kvôli svojmu posadnutiu bohmi
a ich nedbanlivosti o ochranu svojich génov sa skrížili.
2. Cesta do Egypta ma presvedčila,
že skríženie Bielej Rasy (lokálne alebo globálne) je najhorší
horor.
3. Uistilo to moje dávnejšie presvedčenie:
Biela Rasa potrebovala rasovú vieru už od svojho počiatku civilizácie
a ešte viac ju potrebuje dnes. Ak by ju mali Egypťania, dnes
by sme tu mali Belší a Krajší Svet.
4. Všetky fiktívne predstavy propagované
Judaizmom i kresťanstvom boli vynájdené už starovekými Egypťanmi.
Tieto fiktívne predstavy najprv skopírovali Židia a vložili
ich do kresťanskej viery, ktorú Židia vymysleli a propagovali.
Niektoré z nich sú:
(a) idea "duše", (b)
idea "večného života", (c) idea "bohov",
dobrých i zlých, (d) idea "jedného boha" (Achnaton),
(e) idea "milodarov" na získanie priazne bohov, (f)
idea "krstu" (očisty umytím), (g) idea budovania obrovských
a krásnych chrámov na poctu bohov.
Vlastne celý program ovládania
más strašením ich presvedčením na nejaký hókus-pókus a nadprirodzenosť
bol v egyptskom náboženskom systéme dobre vyvinutý.
5. Posadnutie Egypťanov prípravami
na smrť a nesmrteľnosť po nej je, a bolo, jednou z najdeštruktívnejších
a najzbytočnejších ideí ktoré pomohli priviesť nakoniec nielen
jednu z najkrajších a najslávnejších civilizácií, ale i najunikátnejšiu
a ukážkovú rasu.
Kiež by tí nadaní (a pritom šialení)
idioti mali rasovú vieru akou je Kreativita!
Namiesto toho všetky snahy faraónov
boli namierené k pohodlnému a pokojnému nesmrteľnému životu
ich fiktívnych "duší". Každý faraón chcel prekonať
svojho predchodcu zanechaním sochy a hrobu v ktorom ležali jeho
pozostatky, ukryté, v skvelej fyzickej forme aby boli pripravené
na život vo večnosti.
To, že boli ich telá balzamované
skvelou technikou, to vieme všetci. To, že ich múmie boli pochované
v komplikovanom sarkofágu, ktorý bol ukrytý v tajnej komore
v obrovskej pyramíde, aj to veľmi dobre vieme. Prekvapil ma
však rozmer do akého sa povyšovali aby "dopriali duši"
všetko na ceste do večnosti. Prakticky všetko bohatstvo kráľovstva
venovali tomuto ich poslednému projektu ako keby skutočný pozemský
život bol nepodstatný a naopak starali sa o čo najväčšiu pohodu
ich duše na druhom svete. Nezdá sa vám to povedomé s kresťanmi,
ktorí tvrdia "nezhromažďuj poklady na zemi ale na nebi"?
S odchodom faraóna odchádzalo aj
také bohatstvo, že sa ich hroby a hrobky stali prvotným terčom
vykrádačov hrobov. Bolo to ako vylúpiť Fort Knox. Niet opreto
divu, že faraóni svoje hroby ukryli na fyzicky takmer nedostupné
miesto niekde v masívnych pyramídach, alebo zasypané v chodbách
niekde pod zemou ako je tomu v Údolí kráľov v Luxore. (V Údolí
kráľov sa našlo 64 a v Údolí kráľovien 57 hrobov.)
V každom prípade však veľmi neuspeli.
Vo všetkých hroboch faraónov ktoré sa našli boli vykrádači už
predtým, výnimkou je len hrob mladého kráľa Tutanchamóna, ktorého
hrob našiel britský archeológ Howard Carter, v roku 1922. Existuje
podozrenie, že samotnými vykrádačmi alebo aspoň ich napomáhačmi
boli architekti hrobiek.
Hrobka kráľa Tutanchamóna nám dokazuje
veľkosť národného pokladu, ktorý bol vnesený do komory hrobky
a potom zakopaný, predpokladane navždy. Mal som príležitosť
vstúpiť do hrobky kráľa Tutanchamóna kde stále leží jeho múmia
a rovnako vidieť poklady ktoré boli v jeho hrobke nájdené, teraz
sa nachádzajúce v Káhirskom múzeu.
Najprv chcem opísať poklady, ktoré
sú vystavené v tomto múzeu. Expozícia ktorá bola vystavovaná
v USA v roku 1976 pritiahla obrovské davy ľudí v každom meste
kde bola vystavená, hoci obsahovala len 55 kúskov. V Káhirskom
múzeu ich bolo 3500. boli tam koče, stolice, misy, truhlice,
lavice, zlatá maska, zlaté náramky na každý faraónov prst, 180
kamenných sôch jeho obľúbených sluhov, a mnoho ďalších exponátov,
ktoré tu ani nejde vymenovať. Stačí povedať, že zlato ktorým
boli veci pokryté a drahokamy ktorými boli zdobené by bolo ak
by ste to našli ako pozvánka do Fort Knoxu.
Značnú námahu a dômyselnosť vynaložili
faraóni a ich architekti na ukrytie hrobov a ich čo najťažšiu
prístupnosť. Vždy som si Údolie kráľov predstavoval ako nádherné
údolie, v ktorom sú jasne vyznačené jednotlivé hroby. Na moje
prekvapenie to bolo jedno z najhorších údolí aké si môžete predstaviť.
Napriek prepracovaným a krásne zdobeným tunelom, schodiskám,
komorám a hrobkám ukrytým pod povrchom, nebolo na povrchu ani
známky, že by sa pod povrchom nachádzalo niečo tak nádherné.
Kým moderní kopáči nenašli tieto hroby, nebolo tam nič než pustatina,
krásne nebo a nič než piesok.
No keď sa dostanete pod povrch,
tunely, zdobenie, bohaté dekorácie na stenách a chodbách je
skutočné ohromujúce. Okrem hrobu kráľa Tutanchamóna a niekoľkých
ďalších sme mali možnosť navštíviť aj hrob kráľa Ramzesa VI
a preskúmať ho do poslednej čiarky. Už len fyzická stránke je
ohromujúca. Pozostáva z mnohých chodieb, schodísk, komôr, schodísk
a zasa chodieb. Len vstup dnu a výstup späť je náročný aj pre
skúseného horolezca. Pýtal som sa sprievodkyne na celkové klesanie
schodiska na čo mi odpovedala že je to asi 40 metrov. To je
ekvivalent 12 poschodovej budovy. To je na ráno dosť dobrá rozcvička.
Záver tejto posadnutosti posmrtným
životom je samozrejme taký, že ide o úplnú hlúposť a zbytočnosť,
no samozrejme nie je o nič hlúpejší ako kresťanská predstava
nezhromažďovanie pokladov na zemi ale na nebi alebo program
podpory všetkých podrás sveta.
Nakoľko bol kráľ Tutanchamón mladým
vládcom, vládol len 9 rokov a mal 18 rokov keď umrel, a zanechal
za sebou vo svojom hrobe celý národný poklad, môžeme len špekulovať
o koľko bohatšie boli hroby napr. kráľa Ramzesa II, ktorý bol
omnoho mocnejší, egoistickejší a vládol celkovo 67 rokov.
Ak hovoríme o Ramzesovi II, prídeme
k ďalšej zvláštnej charakteristike faraónov, v ktorej tento
kráľ vynikal no mali ju asi všetci spoločnú, obrovskému egu.
Bola to posadnutosť nielen "rovnosťou" s bohmi a nesmrteľným
životom, no každý z nich chcel aj aby jeho sochy, meno a stavby
prevyšovali toho predchádzajúceho a boli najväčšími naveky.
Posadnutosť egyptských kráľov (faraónov)
nesmrteľnosťou nepozná hraníc. Chceli byť nesmrteľní po smrti.
Na posilnenie svojho ega dávali stavať nádherné chrámy a hrobky
a naplnili ich takým bohatstvom, že tým takmer zničili celú
ekonomiku. No chceli byť rovnako nesmrteľní aj na zemi, spolu
s pozemskou slávou a chválou. Aby to dokázali nechávali stavať
budovy, sochy, pyramídy a chrámy k vlastnej sláve.
Povrch prakticky každého múru,
fasády, stĺpa, a čohokoľvek iného bol pokrytý hieroglyfmi rozprávajúcimi
o nich samotných, o ich hrdinských skutkoch, stykmi s bohmi,
ich velebením a pod. Všetko to bolo prekladané zdobením pre
každého typickým, ktoré bolo akousi ich značkou, či podpisom.
Tieto kartuše sa stali takými populárnymi,
že dnes v Egypte predstavujú hlavnú zložku biznisu so suvenírami.
Môžete si nechať vyhotoviť svoj vlastný u každého miestneho
zlatníka a napísať si tam vlastné meno hieroglyfmi. Môžete to
nosiť ako talizman a je to jedna z najcennejších vecí akú si
v Egypte dnes môžete kúpiť.
Vráťme sa však späť k naháňanom
vlastného ega. Mocný kráľ Ramzes II si nechal postaviť nádherný
palác v Abu Simbel. Bol vytesaný do skaly na brehu Nílu 168
míľ južne od Asuánu a 768 míľ od Káhiry. Vonku sú 4 obrovské
sochy sediaceho Ramzesa II. každá z nich je vysoká viac ako
20 m. V prvej miestnosti je osem sôch nášho hrdinu Ramzesa II.
v podobe boha Usira. Druhá miestnosť stojí na štyroch pilieroch
s reliéfmi po stenách kde je zobrazený Ramzes, jeho žena Nefertari,
jeho kôň a koč. Niečo podobné je vyobrazené aj v tretej miestnosti.
Vlastne sa podobizne Ramzesa II. nachádzajú všade, s jeho kartušom
s nápisom: Toto je Ramzes.
No nebol jediný. Väčšina kráľov
nasledovala rovnaký smer, akurát neboli až takí úspešní lebo
nevládli 67 rokov a ich časy neboli až také priaznivé.
Na zatienenie a prekonanie svojich
predchodcov existovali dva spôsoby. Jedným bolo prekonať ostatných
a druhým zničiť meno a prácu predošlého vodcu. Aj keď nám z
egyptskej histórie toho veľa chýba, nájdeme dosť dôkazov o oboch
taktikách – prekonanie rivala a zatienenie slávy a mena predchodcu.
Niekedy na to stačilo odstránenie kartuše predošlého vládcu
(na soche, v chráme) a jeho nahradenie vlastným. Ramzes II ako
vieme to urobil niekoľkokrát.
Dva konkrétne prípady sú skvelými
príkladmi.
Jedným je príbeh kráľovnej Hatšepsovet,
jednej z najpozoruhodnejších žien histórie. Hatšepsovet bola
ženou Thutmosa II., jej nevlastného brata, čo v starovekom Egypte
nebolo až tak nezvyčajné. Keď Thutmose II. umrel po svojej krátkej
vláde, prebrala dočasne ako zástupca Thutmosa III., ktorý bol
ešte len dieťa, vládu. Mal by som objasniť, že aj keď bol Thutmose
III. synom Thutmose II., nebol synom Hatšepsovet. Avšak kráľovná
Hatšepsovet sa tak zamilovala do moci, že pri nej ostávala ďalej
a ďalej, a netrpezlivého Thutmoseho III. držala v pozadí, dokonca
ja keď dospel. Hatšepsovet sa prejavila ako schopná a mocná
vládkyňa. Nosila falošnú bradu, ktorá je zobrazená aj na jej
mnohých podobizniach. Ako je predchodcovia, aj ona prijala božstvo.
Vybudovala známy chrám v Dér el-Bahrí a takisto veľký Amonov
chrám v Karnaku, tak ako mnohé ďalšie stavby na jej zvečnenie.
Steny boli preplnené rytinami zobrazujúcimi v mnohých hrdinských
scénach, obyčajne s bohmi. Nakoniec tak ako všetci, kráľovná
umrela ak moci sa dostal Thutmose III. Thutmose III. ako odplatu
za dlhé roky potláčania moci znetvoril tvár kráľovnej Hatšepsovet
na všetkých sochách, stenách a všetkom čo našiel. Pre nás, ktorí
sme tu prišli o tisícky rokov neskôr, je to ale obrovské zničenie
umenia. Kiež by to nebol urobil.
Druhým zaujímavým príkladom je
príbeh Amenhotep IV počas 18. dynastie, cca v roku 1350 p. n.
l. Bol to asketik, náboženský reformátor, filozof a teológ.
Zmenil svoje meno na Achnaton, lebo to pôvodné znamenalo Amón
(boha slnka) je spokojný. Zakázal všetkých ostatných bohov a
propagoval ideu "jedného boha" - Atona. Tento prvý
fanatický monoteista bol taký posadnutý, že sa oddával orgiám
obrazoborectva. Zo všetkých monumentov odstránil slovo "bohovia",
zničil obrazy ostatných bohov a nemilosrdne perzekvoval kňazov
Amona.
Achnatonove monoteistické náboženstvo
boha slnka nakoniec padlo a on bol zosadený. Avšak malo to veľký
vplyv na umenie a myslenie danej doby. Egypt sa čoskoro vrátil
k svojmu starovekému, zakorenenému náboženstvu mnohých bohov
a kňazi boli opäť pri moci. Podotknem len, že práve od Achnatona
Židia okopírovali ich myšlienku Jehovu a monoteizmu.
Keď dnes Židia tvrdia, že to oni
ako prví dali svetu monoteistické náboženstvo, ako vždy klamú.
Pamätajte, Egypťania ho mali ako prví.
Akokoľvek, po zosadení Achnatona
sa kňazi vrátili k svojmu starému systému s pomstou. Na odplatu
zničili všetky jeho sochy, odstránili jeho podobizne a snažili
sa vykoreniť každú znak jeho myslenia.
Keď už sme pri subjekte ničenia
ikôn, musím podotknúť, že to bola prax aj egyptských kresťanov
(známych ako koptici) počas ich 500 ročnej vlády v Egypte. Ako
v Grécku a Ríme, aj v Egypte sa koptici usilovali zničiť všetky
"pohanské" znaky a na ničenie nosov sôch sa zamerali
viac ako ktorákoľvek iná skupina v histórii.
Napriek ich posadnutiu náboženstvom,
napriek tisíckam rokov jeho vypracovávania a života pod ním,
Egypťania nikdy nevytvorili organizované, dobre vybudované náboženstvo
tak ako rímskokatolícka cirkev kresťanstvo. Namiesto toho mali
zmätok, nadbytok bohov, rozličných podľa mena, obdobia a geografickej
polohy. Okrem ich hlavných bohov existovali aj malí, lokálni
bohovia, ktorých ľudia v istých mestách alebo oblastiach nadovšetko
uctievali.
Jedným z dominantných bohov bol
Atum-Re, rovnako známy ako Amon-Re, aj ako Ra/Re, aj ako Hor,
podľa toho či sa objavoval s tvárou sokola alebo človeka. Achnaton
tohto "mnohotváreho" boha slnka zmenil na Atona a
urobil ho jediným. Keď dnes počujete z katolíckych kostolov
znieť Amen, pamätajte, že Egypťania to mali ako prví. Ďalší
hlavní a univerzálni bohovia okrem Rea boli: Anubis, ktorý mal
psiu hlavu a bol sprievodca a ochranca; Háthor, mala podobu
kravy či ženy s kravskými rohmi so slnečným kotúčom a korunou.
Bola bohyňou radosti, lásky, hudby a tanca; Thovt, boh múdrosti
a učenosti, mal hlavu ibisa; ďalšími boli Ptah, Hapi, Izis,
Mat, Min, a iní. Celé je to hlúpa, zbytočná zmes.
Subjekt o egyptskom náboženstve
by mohol byť nekonečný a ja už nechcem zachádzať ďalej. Verím,
že som dostatočne podložil svoje zistenia aby sme mohli dojsť
k zmysluplným záverom a odvodiť zo 6300 ročných egyptských skúseností
nejaké lekcie.
1. Nakoľko bola Biela egyptská
rasa geograficky ohraničená obrovskými púšťami na východe a
západe, morom na severe a Nílom na juhu, mala príležitosť starať
sa o seba a vyvíjať sa na stále lepší druh skvelej rasy bez
narušenia cudzej kontaminácie po tisíce rokov.
2. Náboženstvo môže a určite i
zohráva smerodajnú rolu v živote každého jednotlivca, národa
i rasy a Egypťania z neho urobili až neskutočné mániu. Náboženstvo
je stále veľmi dôležitým faktorom v ich životom i dnes.
3. Náboženstvo, ako som už mnohokrát
uviedol, je ako oheň. Môže byť nesmierne konštruktívne ale i
deštruktívne, podľa jeho povahy, podľa toho kým je používané
a pre koho.
4. Egypťania nemali dobré náboženstvo,
ale skôr hlúpe, založené na čisto fiktívnych predstavách a podobných
hókus-pókusoch. Podstatou ich náboženstva bola príprava na neskutočný
život po smrti, bezpredmetné posadnutie, ktoré zbytočne mrhalo
ich nadaním a prácou, a zahnalo ich do potkanej diery kde sú
navždy pochovaní.
5. Biela Rasa je aj po 6000 rokoch
bez zmysluplnej, konštruktívnej viery a ostane takou až kým
sa Kreativita nestane univerzálne akceptovanou.
6. Biela Rasa v Egypte bola schopná
udržať si svoj kurz po 3000 rokov (ozaj dlho) z dvoch dôvodov:
(a) Bola geograficky chránená od
rasového znečistenia ako sme už spomínali.
(b) Jej viera, ekonomika a vláda
sa udržala mimo rúk Židov až približne do roku 1300 p. n. l.
Odvtedy nastalo miešanie rás, kultúrny a ekonomický rozpad a
všetko zničilo – rasu, národ, kultúru a ekonomiku, až tu dnes
ako máme možnosť vidieť máme žalostnú kopu miešancov.
7. Ak by mali rasovú vieru akou
je Kreativita, a nie ich hókus-pókus plný fiktívnych strašidiel,
história nielen Egyptu ale i sveta by dnes bola celkom iná.
Bez pochýb by za pár storočí pokorili všetku životaschopnú zem
sveta a osídlili ju stále lepším druhom ľudí. Môžeme len špekulovať
akou nádherou by títo superľudia boli. V každom prípade by nebolo
žiadnych úbohých krížencov akých môžeme vidieť dnes.
8. Ak je jedna vec, ktorú pre mňa
Egypt urobil, tak to, že značne posilnil moje základné presvedčenie.
Presvedčenie, že Biela Rasa zúfalo potrebovala rasovú vieru
už v staroveku, potrebovala ju počas svojej histórie a ešte
viac ju potrebuje dnes.
Vlastne esa blížime ku koncu. Je
to teraz alebo nikdy. Najhorší horor zo všetkých je skríženie
veľkolepej Bielej Rasy. Skrížený Egypt dnes stojí ako žijúca
pamiatka na najhoršiu skazu. Oddajme sa boju za zvrátenie tohto
procesu a vyčisteniu sveta pustošenia ktorého je plný.
* * * * *
Starovekí Egypťania mali Vo Svojej Rase Božie Semeno, No Nechali
Ho Skrížiť. Nech Je To Varovanie a Tvrdá Lekcia Pre To Čo z
Bielej Rasy Na Zemi Ešte Ostalo.
* * * * *
Najhoršia Skaza Je Skríženie Bielej Rasy.
* * * * *
Záver Ohľadom Egyptského Náboženstva Znie: Bolo Úplne Celé Založená
Na Sebaklame, Hókus-pókuse a Lžiach.
hore,
články RL obsah
----------------------------------------------------------------------------
